Má zlato v archeológii väčšiu cenu než kamenný múr, či iný nález?

Autor: Boris Stoklas | 24.11.2012 o 13:23 | (upravené 24.11.2012 o 15:26) Karma článku: 7,12 | Prečítané:  753x

Nepopierateľná hodnota niektorých archeologických nálezov z drahého kovu často zatieňuje omnoho hodnotnejšie nálezy, ktoré si takú popularitu, aká sa dostáva týmto vzácnym nálezom, nikdy nezískajú. Pritom niekedy hodnota obyčajného muriva, hodnota dreva, textílií a niekedy aj sklenených výrobkov v mnohom prevyšuje hodnotu zlata, striebra či iného drahého kovu.

Zlato a striebro sa aj v dnešnej dobe tešia medzi ľuďmi veľkej obľube popri menej atraktívnym nálezom. Ľudia si myslia, že čím je predmet zhotovený z vzácnejšieho kovu, tým je cennejší. Pritom menej atraktívne nálezy  majú neraz pre spoločnosť vyššiu cenu, než kúsok zlata vystavený vo vitrínke, ktorý nehovorí návštevníkovi múzea o ničom, len o svojej kráse a zručnosti vtedajších majstrov. Takéto nálezy  bývajú veľmi často náhodnými a tak sa nám ich výpovedná hodnota javí ako stratená. Len v ojedinelých prípadoch sa so šťastím archeológom vracajúcim sa na miesto náhodného nálezu podarí objaviť nové nálezy, ktoré dopomôžu aj takémuto predmetu vyrozprávať svoj osud.

Ako svoj osud nález vyrozpráva?

Zlaté a strieborné predmety (artefakty) objavené archeologickým výskumom prinášajú so sebou odpovede na otázky, k čomu slúžili, za akým účelom, alebo okolností sa dostali do zeme, ako s nimi bolo zaobchádzané a ako sú približne staré. Avšak nepovedia nám to samé od seba. Je k tomu potrebný aj sprievodný materiál, ktorý tieto odpovede na nami kladené otázky zodpovie. Napríklad ak zlatý predmet pochádza z hrobu, bol umiestnený na kostre a je nepoškodený, nasvedčuje tomu, že bol nosený týmto jedincom v danom mieste, na nejakom odeve a mal slúžiť mŕtvemu aj na druhom svete. Ak je takýto predmet sprevádzaný mincami, alebo inými nahromadenými predmetmi, ide o jeho rituálne uloženie, ako obetu niektorému z pravekých božstiev.

Najväčší nepriatelia archeologických nálezových celkov

Najväčšími nepriateľmi archeologických nálezových celkov, čiže situácií, ktoré nám o náleze povedia viac, než samotný nález vytrhnutý z kontextu, sú novodobí "zlatokopi",  "hľadači pokladov" vybavení detektormi kovov a poľnohospodárstvo. "Hľadači pokladov", alebo ako ich archeológovia zvyknú nazývať "detektoráci" sú ľudia, ktorí si myslia, že robia záslužnú vec, keď staré veci zachraňujú zo zeme a nosia ich do múzeí, alebo sú to ľudia, ktorí sa snažia zbohatnúť na starých artefaktoch v domienke, že ide o veľmi vzácne veci. Často však príde sklamanie keď zistia, že napríklad bronzové a často aj strieborné predmety majú relatívne nízku cenu na čiernom trhu. V prípade niektorých archeologických lokalít, ako sú hradiská, hrady a miesta, kde ešte nezasiahlo poľnohospodárstvo robia obrovskú škodu a ochudobňujú vedu o nové poznatky. Ochranu pred touto činnosťou by mal zabezpečovať Zákon o ochrane pamiatkového fondu, § 36 ods. 2.

Druhým nešťastím a veľkým nepriateľom archeologických artefaktov a nálezových situácií je poľnohospodárstvo, presnejšie orba a prípadné erózie pôdy, ktoré  niekedy orba spôsobuje. Nálezy sa touto činnosťou vytrhávajú z kontextu, pretože orba je hĺbkový zásah a nálezy sa tak dostávajú na povrch, často aj veľmi poškodené radlami poľnohospodárskych strojov.

Vzácnejšie nálezy než zlato!

V roku 2010 sa archeológom podarilo odkryť pozoruhodný nález na Bratislavskom hrade. Objekt z mladšej doby železnej bol rozsiahlou stavbou umiestnenou pod dnešným stredovekým palácom a zimnou jazdiarňou hradu. Významným nálezom boli prezentované keltské zlaté a strieborné mince, ktoré boli ukryté počas nebezpečenstva v útrobách tejto stavby. Poklad z Bratislavského hradu vyvolal senzáciu medzi ľuďmi, pričom zatienil omnoho vzácnejší nález. Murovaná stavba rímskeho pôvodu, vybudovaná v čase, kedy boli Rimania ešte na míľe vzdialení od nášho územia dokladá nie len význam Bratislavy už v tomto odbobí, ale aj prítomnosť rímskych remeselníkov prostrednícvom mozaikových podláh v objekte. Táto stavba bude prevratnou pre dejiny nie len Slovenska, ale aj pre svetové dejiny po skončení prác na analýze materiálu a publikovaní tejto stavby s maltovým pojivom.

Bratislava - hrad, mozaiková podlaha rímskej stavby. Zdroj: google.sk

Obdobným nálezom je napríklad aj hradisko v obci Bojná, okr. Topoľčany, ktoré sa preslávilo predovšetkým pozlátenými plaketami a bronzovým zvonom. Trošku nafúknuto sa rozpráva o tejto lokalite, ako o sídle slovanskej nobility ešte pred vznikom Veľkej Moravy, pričom však hradisko skrýva v sebe iný významný fakt. Keďže ide o hradisko obranného charakteru, zrejme dočasne poslúžilo obyvateľom Nitry, významnej slovanskej archeologickej lokality, ako útočisko pred nebezpečenstvom. Vtedy si sem zrejme so sebou priniesli aj liturgické predmety a zvon možno z kostola, ktorý dal vystavať Pribina podľa písomných správ v Nitre. Tieto nálezy teda priniesli vo svetle archeológie novú indíciu pri bádaní po prvom kresťanskom chráme na území Slovenska.

bojna-zvon.jpg

Bojná - bronzový zvon. Zdroj: Karol Pieta – Alexander Ruttkay – Matej Ruttkay, edd., Bojná. Hospodárske a politické centrum  nitrianského kniežatstva, Nitra 2006

ind

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?