Názor: 20 rokov politického výsmechu do tváre Slovákov

Autor: Boris Stoklas | 24.11.2013 o 19:03 | (upravené 24.11.2013 o 19:19) Karma článku: 8,06 | Prečítané:  1334x

Politické dianie na Slovensku od roku 1993 bolo až do dnešných dní veľmi rozmanité a pestré. Zapríčinili to hlavne nezáujem Slovákov o politiku, jej nepochopenie a rozčarovanie z Nežnej revolúcie. Dnes sa mnohí retrospektívne dívame na minulosť dejín samostatnej druhej Slovenskej republiky veľmi kriticky, avšak nepripúšťame si, že chyba nie je v samotnej politike, ale v základoch nášho kultúrneho a národného povedomia. Tak, ako prvá Slovenská republika v roku 1938 vznikla vyhlásením autonómie a vyhlásením Dr. Jozefa Tisa za prezidenta, tak aj republika v roku 1993 vznikla vyhlásením zvrchovanosti Slovenska slovenskými stranami, konkrétne stranami HZDS, SNS a SDĽ, ktoré hlasovali pre vznik Slovenskej demokratickej republiky. Treba pripomenúť, že proti vyhláseniu zvrchovanosti hlasovali vtedy politické strany KDH a SMK. Dnes očierňujú všetky politické strany založené na kresťanských princípoch Slovenskú republiku a Slovenský štát z rokov 1938 a 1939-45, hoci práve ten bol postavený na klérofašizme s množstvom demokratických prvkov.

 

V roku 1992 neprebehlo v ČSFR žiadne referendum, a tým ani súčasná Slovenská republika teda nevznikla v roku 1993 na demokratických základoch. Ani „prvý“ prezident Slovenskej republiky, Michal Kováč, nebol zvolený demokraticky, čiže referendom slovenského národa. Ústava SR bola spísaná vedúcimi politickými stranami a bola právne ošetrená tak, aby bola nedokonalá a aby ju bolo možné právne obchádzať podľa potreby.  Je teda Slovenská republika naozaj demokratickým štátom? Po Mečiarovej vláde prišla na rad vláda politických strán, ktoré keby boli v roku 1992 vedúcimi politickými zástupcami v SNR, neexistovalo by dnes samostatné zvrchované Slovensko. Ich záujem o fungujúci slovenský štát sa ukázal byť s odstupom času taký, aký bol reálne aj v rokoch 1991-92. Rozpredali sa do zahraničia takmer všetky strategické podniky, ktoré živili túto krajinu, bol umelo vyvolaný pocit, že slovenská ekonomika upadá a treba začať uťahovať si opasky a umelo stúpli ceny, pričom platy zostali stagnovať. Boli prilákaní zahraniční investori, ktorí umožnili zablokovať možnosť nárastu platov na Slovensku, pretože Slováci začali byť čoraz viac nútení prijať každú prácu, ktorá prišla, aby prežili. Verím, že ak by bola možnosť, vybrali by si prácu lepšie platenú a zároveň takú, ktorá by prispievala k rastu ekonomiky Slovenska a nie k rastu ekonomiky Spojených Štátov Amerických, Nemecka, Veľkej Británie a iných krajín, ktoré sú pre nevytváranie nových pracovných pozícií jedinými tvorcami zamestnanosti v našom nedokonalom štáte. Nedokonalosť štátu, rovná sa neschopným politikom a tým pádom nedokonalej Ústave SR a zákonom, ktoré si svoju nedokonalú formu zachovávajú až do dnešných čias.

Po dvoch vládnych obdobiach, kedy sa dokonale sprivatizovalo, čo sa dalo, objavili sa na politickej scéne demokratickí socialisti. Zmenu bolo mierne vidieť, ale od vstupu Slovenska do NATO a Európskej únie sme pocítili, že opäť nie sme sami sebe pánmi. Tak ako tomu bolo v roku 1939, tak sa stalo aj v roku 2004. Európska únia začala korigovať dianie na Slovensku z Bruselu a ako bolestné sme obdržali množstvo grantov. Na tom by nebolo ešte nič také príšerné, no je cítiť ovplyvniteľnosť našej politickej scény ekonomicky silnejšími krajinami, ako je Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia, ktoré nám diktujú, ako máme čo riešiť, čo je morálne a čo je nemorálne, čo je etické a neetické, čo k nám budú dovážať a čo môžeme my vyvážať. Intenzívnou prácou politických strán sa zapredalo Slovensko zahraničiu a umožnilo tak riadiť našu ekonomiku, ako aj  politiku, západnými mocnosťami. Od obdobia vlády Ivety Radičovej a súčasnej vlády Róberta Fica sledujú obyvatelia našej drahej vlasti už iba obyčajnú šaškarádu na pôde parlamentu, prázdne reči, ktoré nedávajú zmysel a neschopnosť riešiť problémy. Nečudo, že sa v uliciach začínajú formovať rôzne hnutia, za ktorými stojí bohvie kto, pretože rovnako, ako tomu bolo pri politických stranách, ani teraz sa nedá pri týchto hnutiach dopátrať, kto ich vlastne zastrešuje. Možno tiež ide iba o politickú hru, aby Slováci mali pocit, že sa aspoň niečo v tejto krajine deje a nie pocit, že naši zákonodarcovia si chodia do parlamentu iba pospať a poohovárať svojich kolegov, často aj kamarátov.

Zanedbanie zo strany parlamentnej politiky za posledných 20 rokov môžeme pozorovať aj v oblasti školstva, práce a sociálnych vecí a nedostatočným národným obrodením. Slováci utekajú do zahraničia, kde sa z nich stávajú iba lepšie zaplatení sluhovia mocnejších štátov. Tým naša republika prichádza o kapitál, ale aj o inteligenciu, pretože prevažne ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Vznikajúcim slovenským firmám hádžeme polená pod nohy, aby neboli úspešnejšie než tie zahraničné a v oblasti školstva intenzívne pracujú naši politici na tom, aby do politického systému vstupovali na trh práce obyčajní robotníci, hlúpi nevzdelaní ľudia, ktorí budú v budúcnosti robiť všetko to, čo im náš kapitalistický režim a zahraničná vôľa prikáže. Firmy nebudujeme štátne, ako to robia vo vyspelejších krajinách, pretože potrebujeme zrážať deficit verejných financií nie ekonomicky, ale zdaňovaním. Takto by si štát vývozom svojich výrobkov vedel zarobiť z časti sám na seba a vytvoril by pritom tiež niekoľko pracovných miest pre svojich občanov.

Nezdá sa mi to ako náhoda, že práve v tieto novembrové dni a tesne pred voľbami sa v uliciach objavujú demonštranti, ktorých zjednocujú pofidérne zoskupenia, právnické osoby. Tiež sa mi nezdajú v tieto posledné mesiace pred voľbami náhodné roztržky v parlamente a tiež populistické hrádky so slovami, ako je extrémizmus, socialista rovnajúci sa červenému (komunistovi), blíži sa totalita a pod. Je to iba kŕmenie nevzdelaných ľudí prázdnymi rečami. Samotný Aristoteles, múdry grécky filozof povedal o demokracii, že je najmenej dokonalým systémom, aký existuje. Ukazuje sa, že ak má demokracia dobre fungovať, treba ju lepšie nastaviť. Slováci teda začínajú hľadať riešenia. Ak ale niekomu záleží na riešeniach týchto problémov, mal by začať od piky a to práve novelizáciou Ústavy SR a upravením demokracie tak, aby bola pre Slovenský národ výhodná a naozaj demokratická, čiže trestuhodné činy aby boli naozaj aj potrestané a nie premlčané, lebo to niekomu nevyhovuje. Moderný človek žije iba pre peniaze, žije pre honbu za peniazmi a bohatstvom. Každý sa chce mať tak dobre, ako napríklad občan Nemecka zo strednej sociálnej vrstvy. Treba si ale uvedomiť, že v Nemecku vyrastá z detí pravidelne inteligencia, tiež národne upovedomení ľudia, ľudia s úctou ku kultúrnym hodnotám. V tomto my na Slovensku zaostávame a umelo si túto inteligenciu ničíme. Zamyslime sa teda nad tým, čo naozaj chceme a nežeňme sa slepo za niečím, čo vyzerá síce pekne, ale pritom ani nevieme, o čo ide a čo je toho cieľom. Už raz sme naleteli v roku 1989, tiež v novembri. Nenaleťme opäť a riešme problémy s ktorými sa potýkame.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?