Má zlato v archeológii väčšiu cenu než kamenný múr, či iný nález?

Autor: Boris Stoklas | 24.11.2012 o 13:23 | (upravené 24.11.2012 o 15:26) Karma článku: 7,12 | Prečítané:  772x

Nepopierateľná hodnota niektorých archeologických nálezov z drahého kovu často zatieňuje omnoho hodnotnejšie nálezy, ktoré si takú popularitu, aká sa dostáva týmto vzácnym nálezom, nikdy nezískajú. Pritom niekedy hodnota obyčajného muriva, hodnota dreva, textílií a niekedy aj sklenených výrobkov v mnohom prevyšuje hodnotu zlata, striebra či iného drahého kovu.

Zlato a striebro sa aj v dnešnej dobe tešia medzi ľuďmi veľkej obľube popri menej atraktívnym nálezom. Ľudia si myslia, že čím je predmet zhotovený z vzácnejšieho kovu, tým je cennejší. Pritom menej atraktívne nálezy  majú neraz pre spoločnosť vyššiu cenu, než kúsok zlata vystavený vo vitrínke, ktorý nehovorí návštevníkovi múzea o ničom, len o svojej kráse a zručnosti vtedajších majstrov. Takéto nálezy  bývajú veľmi často náhodnými a tak sa nám ich výpovedná hodnota javí ako stratená. Len v ojedinelých prípadoch sa so šťastím archeológom vracajúcim sa na miesto náhodného nálezu podarí objaviť nové nálezy, ktoré dopomôžu aj takémuto predmetu vyrozprávať svoj osud.

Ako svoj osud nález vyrozpráva?

Zlaté a strieborné predmety (artefakty) objavené archeologickým výskumom prinášajú so sebou odpovede na otázky, k čomu slúžili, za akým účelom, alebo okolností sa dostali do zeme, ako s nimi bolo zaobchádzané a ako sú približne staré. Avšak nepovedia nám to samé od seba. Je k tomu potrebný aj sprievodný materiál, ktorý tieto odpovede na nami kladené otázky zodpovie. Napríklad ak zlatý predmet pochádza z hrobu, bol umiestnený na kostre a je nepoškodený, nasvedčuje tomu, že bol nosený týmto jedincom v danom mieste, na nejakom odeve a mal slúžiť mŕtvemu aj na druhom svete. Ak je takýto predmet sprevádzaný mincami, alebo inými nahromadenými predmetmi, ide o jeho rituálne uloženie, ako obetu niektorému z pravekých božstiev.

Najväčší nepriatelia archeologických nálezových celkov

Najväčšími nepriateľmi archeologických nálezových celkov, čiže situácií, ktoré nám o náleze povedia viac, než samotný nález vytrhnutý z kontextu, sú novodobí "zlatokopi",  "hľadači pokladov" vybavení detektormi kovov a poľnohospodárstvo. "Hľadači pokladov", alebo ako ich archeológovia zvyknú nazývať "detektoráci" sú ľudia, ktorí si myslia, že robia záslužnú vec, keď staré veci zachraňujú zo zeme a nosia ich do múzeí, alebo sú to ľudia, ktorí sa snažia zbohatnúť na starých artefaktoch v domienke, že ide o veľmi vzácne veci. Často však príde sklamanie keď zistia, že napríklad bronzové a často aj strieborné predmety majú relatívne nízku cenu na čiernom trhu. V prípade niektorých archeologických lokalít, ako sú hradiská, hrady a miesta, kde ešte nezasiahlo poľnohospodárstvo robia obrovskú škodu a ochudobňujú vedu o nové poznatky. Ochranu pred touto činnosťou by mal zabezpečovať Zákon o ochrane pamiatkového fondu, § 36 ods. 2.

Druhým nešťastím a veľkým nepriateľom archeologických artefaktov a nálezových situácií je poľnohospodárstvo, presnejšie orba a prípadné erózie pôdy, ktoré  niekedy orba spôsobuje. Nálezy sa touto činnosťou vytrhávajú z kontextu, pretože orba je hĺbkový zásah a nálezy sa tak dostávajú na povrch, často aj veľmi poškodené radlami poľnohospodárskych strojov.

Vzácnejšie nálezy než zlato!

V roku 2010 sa archeológom podarilo odkryť pozoruhodný nález na Bratislavskom hrade. Objekt z mladšej doby železnej bol rozsiahlou stavbou umiestnenou pod dnešným stredovekým palácom a zimnou jazdiarňou hradu. Významným nálezom boli prezentované keltské zlaté a strieborné mince, ktoré boli ukryté počas nebezpečenstva v útrobách tejto stavby. Poklad z Bratislavského hradu vyvolal senzáciu medzi ľuďmi, pričom zatienil omnoho vzácnejší nález. Murovaná stavba rímskeho pôvodu, vybudovaná v čase, kedy boli Rimania ešte na míľe vzdialení od nášho územia dokladá nie len význam Bratislavy už v tomto odbobí, ale aj prítomnosť rímskych remeselníkov prostrednícvom mozaikových podláh v objekte. Táto stavba bude prevratnou pre dejiny nie len Slovenska, ale aj pre svetové dejiny po skončení prác na analýze materiálu a publikovaní tejto stavby s maltovým pojivom.

Bratislava - hrad, mozaiková podlaha rímskej stavby. Zdroj: google.sk

Obdobným nálezom je napríklad aj hradisko v obci Bojná, okr. Topoľčany, ktoré sa preslávilo predovšetkým pozlátenými plaketami a bronzovým zvonom. Trošku nafúknuto sa rozpráva o tejto lokalite, ako o sídle slovanskej nobility ešte pred vznikom Veľkej Moravy, pričom však hradisko skrýva v sebe iný významný fakt. Keďže ide o hradisko obranného charakteru, zrejme dočasne poslúžilo obyvateľom Nitry, významnej slovanskej archeologickej lokality, ako útočisko pred nebezpečenstvom. Vtedy si sem zrejme so sebou priniesli aj liturgické predmety a zvon možno z kostola, ktorý dal vystavať Pribina podľa písomných správ v Nitre. Tieto nálezy teda priniesli vo svetle archeológie novú indíciu pri bádaní po prvom kresťanskom chráme na území Slovenska.

bojna-zvon.jpg

Bojná - bronzový zvon. Zdroj: Karol Pieta – Alexander Ruttkay – Matej Ruttkay, edd., Bojná. Hospodárske a politické centrum  nitrianského kniežatstva, Nitra 2006

ind

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?