reklama

Devín v Nemeckej ríši, alebo Theben an der March

Devín, ktorý je dnes mestskou časťou hlavného mesta Slovenska Bratislavy, bol tesne pred 2. svetovou vojnou odtrhnutý od nášho hrdého samostatného Slovenska. Dňa 21.8. 1922 sa v tomto malebnom vinohradníckom mestečku pri Bratislave narodila Ružena Schillerová (90), pamätníčka, ktorá do dnešných dní je jeho obyvateľkou. Pani Ruženka nám vyrozprávala, ako sa Devín stal súčasťou čoraz viac sa rozpínajúcej novej Nemeckej ríše a ako vnímali obyvatelia Devína túto výraznú zmenu vo svojom živote.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Devín, historická pohľadnica z obdobia 2. svetovej vojny
Devín, historická pohľadnica z obdobia 2. svetovej vojny 

Ružena Schillerová, za slobodna Šimončičová, je rodenou Devínčankou. Tu absolvovala škôlku i ľudovú školu v slovenskom jazyku, ktorú tu založili v roku 1924. Meštianku absolvovala už v Bratislave a po jej skončení absolvovala štúdium na Učiteľskom ústave v Bratislave. Po skončení štúdia učiteľského odboru započala jej učiteľská kariéra. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa presťahovala z rodného Devína do Karlovej Vsi, kde začala učiť žiakov ľudovej školy. Ani vtedy však jej prepojenie s Devínom neprerušila, pretože aj počas vojny navštevovala svoju matku, žijúcu už teraz v Nemeckej ríši, v obci Theben an der March. Pani Ruženka nám vyrozprávala, ako vnímali obyvatelia Devína v tomto období Viedenskú arbitráž a jej následky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Pani Ružena Schillerová dnes a na začiatku svojej učiteľskej kariéry

Väčšina obyvateľov Devína bola už za 1. Československej republiky nemecká, v menšine boli Slováci, Česi, Maďari a Chorváti. Aj škola, ktorá tu fungovala mala viac tried nemeckých a len jednu slovenskú. Preto keď devínski Nemci zacítili príležitosť, odišli do Viedne prostredníctvom spolku Karpatských Nemcov žiadať o pričlenenie Devína do Nemeckej ríše. O pričlenenie žiadali aj početne zastúpení Nemci z Petržalky a tak sa Viedenskou arbitrážou rozhodlo o odtrhnutí týchto dvoch častí predpolia Bratislavy od Slovenského štátu v roku 1938.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Devín, historická pohľadnica s názvom obce v čase pripojenia k Nemeckej ríši, Theben an der March

Vy ste sa potom presťahovali do Karlovej Vsi za prácou. Isto ste nebola sama ktorá sa rozhodla presťahovať do neskôr vyhlásenej Slovenskej republiky. Kde však pracovali tí, ktorí sa z Devína neodsťahovali?

Za vojny tu nebolo mnoho príležitostí na prácu. Už od 1. Československej republiky (1. ČSR) viedla v Devíne rodinný vinársky závod rodina Sonntagových. Počas vojny však už žila iba pani Sonntagová, ktorej so spravovaním závodu pomáhal môj brat Jozef Šimončič. Závod Sonntag bol vychýrenou vinárskou značkou v celom svete a preslávili sa predovšetkým svojim ríbezľovým vínom. Iní pracovali v lome na Devínskej ceste smerom do mesta, alebo vo vápenke smerom na Devínsku Novú Ves (Weitov lom). Ďalšou príležitosťou bola práca na lodi, ako plavčík, kormidelník alebo kapitán. Tie premávali po Dunaji do Hainburgu a do Viedne. V Devíne sa darilo aj niektorým súkromníkom, v tom čase tu fungovali dve pekárne, mäsiari, obchod so zmiešaným tovarom. Darilo sa aj hostincom a sezónnym viecham, ktoré sa striedali vo dvojiciach každé dva týždne. Raz u tamtoho, po dvoch týždňoch zase u druhého. Príležitosti na prácu boli však aj v iných miestach Nemeckej ríše, konkrétne na rakúskej strane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Rodina Sonntagových, pán Sonntag so synom v pravo, manželkou a dcérou vľavo

Ako ste spomínali, navštevovali ste za vojny svoju rodinu v Devíne. Ktorých rodinných príslušníkov ste tu ešte mali a ako vyzeral prechod zo Slovenskej republiky do Nemeckej ríše? Bolo komplikované dostať sa tam za rodinou?

V Devíne som mala svoju mamu, starého otca a starú mamu. Samozrejme, ich navštevovanie si vyžadovalo povolenie. Avšak potom už s tým nebol problém. Na hranicu s Nemeckou ríšou sme chodievali buď pešo, alebo na bicykloch. Hraničný priechod sa nachádzal pri dnešnej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti - Sihoť. Bola to drevená búda pri ktorej sa nachádzala závora. Odtiaľto premával aj autobus do Devína. Spočiatku nás vojaci na hraničnom priechode dôkladne prešacovali, až po spodnú bielizeň, neskôr nás však už poznali a boli veľmi milí. Inde vyzeral prechod cez hranicu podobne. Z Devína dokonca jazdieval autobus až na opačnú rakúsku stranu, do Petržalky a Hainburgu. Jeho zastávkami však boli iba Devín - hraničný priechod na Sihoti - hraničný priechod na Starom moste (vtedy most M. R. Štefánika) - Petržalka - Hainburg. Na území Slovenskej republiky tento autobus nesmel zastavovať a ak aj zastavil, musel mať dotyčný cestujúci špeciálne povolenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Hraničný priechod s Nemeckou ríšou do Devína pri dnešnej BVS - Sihoť

Zmenil sa nejako výrazne život Devínčanov za 2. svetovej vojny?

Ani veľmi nie. Za vojny počet Nemcov v Devíne ešte vzrástol, pretože Česi a Slováci, ktorí zostali žiť v nemeckom Devíne počas vojny si zmenili občianstvo na nemecké a stali sa plnohodnotnými Nemcami. Preto aj mnohí z nich po oslobodení Bratislavy 4. apríla 1945 odišli žiť do Rakúska a Nemecka. Vo všeobecnosti však Devín žil každodenným všedným životom. Konali sa omše, hoci iba v nemčine, hostince boli po večeroch plné, konali sa zábavy a rôzne kultúrne podujatia.

Kde sa učili za 2. svetovej vojny devínske deti a v akých jazykoch?

Od roku 1937 stála v Devíne už nová budova ľudovej školy, neskoršej základnej školy Devín, ktorú budovali Devínčania s podporou a v spolupráci so Slovenskou ligou. Za vojny sa tu učili deti v nemeckom jazyku, výučba v slovenskom jazyku zanikla. Na tejto škole učil aj jeden nemecký učiteľ, pochádzajúci z Moravy, ktorý žil za vojny priamo v dome, v ktorom som vyrastala a neskôr žila. Koncom vojny ho však preradili na nejakú zo škôl v Rakúsku.

Obrázok blogu

Devín, kopanie základov novej ľudovej školy v roku 1937. Neskôr tu prebiehala za vojny výučba nemeckých žiakov. Po vojne bola opäť táto budova slovenskou školou.

Čo sa dialo v Devíne, keď prebehol územím dnešnej Bratislavy front? Kde ste sa vtedy nachádzali?

Keď dorazil do Bratislavy front, nachádzala som sa v Karlovej Vsi aj so svojou dcérou a manželom. Po vyhlásení poplachu a sme sa ukryli v pivniciach našej bytovky, kde sme strávili dva, alebo tri dni. Neviem, čo sa dialo vtedy v Devíne, ale keď utíchla streľba, vybral sa môj muž zrejme do Devína, odkiaľ sa vrátil potom cez lesy Devínskej Kobyly do Karlovej Vsi. Rozprával o veľkom počte mŕtvych vojakov z radov nemeckej i sovietskej armády, ktorých telá ležali na husto vedľa seba. Po oslobodení Devína sme sa vybrali cez hranicu za rodinou. Tá strávila boje pri Devíne v pivnici u susedov naproti ich domu.

Pani Ruženka si zaspomínala veľmi jasne na chvíle strávené v pivnici ich bytovky, kde spolu s najbližšou rodinou počas bojov prespávali, varili si a čakali, kým boje utíchnu. Devín pripadol po 2. svetovej vojne opäť obnovenej Československej republike aj spolu s Petržalkou a územím odstúpeným Maďarsku. Pripojené boli k Bratislave aj obce Jarovce, Rusovce a Čunovo. Dnes niet výraznej stopy po prítomnosti nemeckej „okupácie" v katastri Devína, len dodnes stojace hraničné kamene v lesoch Devínskej Kobyly pripomínajú, že na vyše 6 rokov sa stalo toto územie súčasťou nacistickej Nemeckej ríše.

Obrázok blogu

Devínsky hrad a prírodné kúpalisko pri Morave počas povojnovej 2. Československej republiky

Ako sa to všetko stalo? Historické okienko

Vo vnútroštátnych problémoch sa zmietajúcej Československej republike to v roku 1938 riadne vrelo. Slovensko si vydobylo po 20-tich rokoch autonómiu, po politickom oslabení Prahy abdikáciou a emigráciou doktora E. Beneša do Anglicka, a do popredia sa dostali na čelo vlády Slovenského štátu zástupcovia HSĽS, agrárnej strany, živnostenskej, národnosocialistickej, fašistickej a Slovenskej národnej strany. Ešte v tom istom roku sa stretli ministri zahraničia Nemecka a Talianska vo Viedni, kde 2. novembra 1938 rozhodli o odstúpení veľkej časti územia Slovenského štátu v prospech Maďarska a Nemecka. Viedenskou arbitrážou bola odtrhnutá od územia Slovenského štátu nie len južná časť Slovenska, ale aj Petržalka a Devín, ktoré boli pričlenené k novej Nemeckej ríši. 13. marca 1939 pozval Adolf Hitler člena vlády Slovenského štátu, doktora Jozefa Tisu, do Berlína. Počas jednania ho postavil Hitler pred vážne rozhodnutie: Buď slovenská vláda vyhlási samostatný štát, alebo sa územie Slovenska rozdelí medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko. Po jeho návrate na Slovensko oboznámil Tiso v Bratislave, prezidentom Československa, Emilom Háchom zvolaný slovenský snem, kde snem vyhlásil 14. marca 1939 samostatnú Slovenskú republiku.

Zdroj:

A. Špies: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava 2007.

Súkromný fotoarchív Ruženy Schillerovej.

Za cenné informácie o Devíne ďakujem pani Ružene Schillerovej.

Boris Stoklas

Boris Stoklas

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Absolvent Katedry archeológie FiFUKDoktorand Katedry archeológie FF UHKPredseda občianskeho združenia Zoznam autorových rubrík:  Archeológia a históriaNázory a úvahySúkromnéSpoločnosť

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu